Kremnické vrchy II.

Králiky – Skalka – Tunel – Vyhnatová – Kordíky

Východzím bodom túry bude opäť horný koniec obce Králiky (U Ruskov) v nadmorskej výške 755 metrov, kade prechádza aj modrá turistická značka, po ktorej sa vydáme aj my. Cesta vedie k lyžiarskemu stredisku, popod sedačku k hornej stanici lanovky, kde odbočíme vpravo a cez les vystúpime až na hlavný hrebeň Kremnických vrchov do Bystrického sedla v nadmorskej výške 1185 metrov (1 hodina). Na sedle odbočíme vpravo (červená značka) na Skalku, na ktorú sa dostaneme po 20-tich minútach chôdze po hrebeni. Od Skalky úzkym chodníkom stále po hrebeni prejdeme k známemu horskému sedlu Tunel.

Je to miesto, skadiaľ v stredoveku viedla cesta z Kremnice do Banskej Bystrice a prevážalo sa po nej zlato, striebro a meď, ktoré sa ťažili v týchto dvoch banských mestách. Tunel bol prerazený v XIV.storočí, v roku 1955 bol zasypaný a v rokoch 1996 až 1997 z podnetu Klubu slovenských turistov v Banskej Bystrici opäť obnovený. Okrem toho, že slúžil na prepravu drahých kovov a prechod pútnikov na Staré Hory, má aj bohatú vojenskú históriu:

20.novembra 1703 po vyhlásení víťazstva Rákocziho kurucov pri Zvolene a Svätom Kríži utekal cez tunel cisársky generál Schlick z Banskej Bystrice do Bojníc

28.júla 1764 prešiel cez tunel kráľ a neskôr cisár Svätej rímskej ríše a vládca Rakúskej monarchie Jozef II. so svojim bratom arcikniežaťom Leopoldom

v noci z 24. na 25.januára 1849 ustupovala cez tunel z Kremnice do Banskej Bystrice armáda plukovníka Aulicha pod vedením generála Artura Görgeiho, podľa ktorého sa tunel zvykol volať aj Görgeiho tunel

v noci zo 4.na 5.októbra 1944 počas SNP prevážali povstalci cez Tunel zlatý poklad zo Štátnej mincovne v Kremnici do Národnej banky v Banskej Bystrici.

Tunel bol kedysi väčší, prešiel cezeň aj voz s koňmi, dnes slúži nielen peším turistom, ale aj cyklistom a v zime bežkárom. Za Tunelom začína turistický chodník mierne stúpať na tretí najvyšší vrch v Kremnických vrchoch Vyhnatovú, ktorá dosahuje nadmorskú výšku 1283 metrov. Vrch je zalesnený, ako celý Flochovský chrbát a ponúka obmedzené výhľady raz na západnú, raz na východnú stranu. Od Vyhnatovej na sever sa hrebeň značne rozširuje a pri klesaní do Kordíckeho sedla sa nám naskytne pohľad na najvyššie a najsevernejšie partie celého pohoria – Flochovú 1317m.n.m. a Smrčník 1313 m.n.m. Tak isto je odtiaľto pekný výhľad na Krížnu 1574 m.n.m. Po polhodine sme v ďalšom sedle – Kordíckom, odkiaľ môžme zísť po žlto značenom chodníku do horskej obce Kordíky. Dedina je v krásnom horskom prostredí, obkolesená lúkami a vencom hôr. Z hrebeňa do Kordíkov zídeme za ďalšiu polhodinu, vlastne takmer všetky intervaly medzi jednotlivými sedlami a vrchmi sú polhodinové. Túra končí na Kordíkoch v nadmorskej výške 820 metrov, pred obecným úradom a hostincom, odkiaľ chodí do Banskej Bystrice autobus. Túra je poldenná, trvá zhruba 4,5 hodiny. Prevýšenie je stredné: 530 metrov stúpanie a 460 metrov klesanie. Dĺžka trasy je približne 10 km. V lete, pri dlhých dňoch je možné prejsť hrebeň opačným smerom v celej dĺžke asi 30 km od obce Kordíky až do Kováčovej pri Zvolene.