Ružomberok - Mauzoleum Andreja Hlinku Pôvodná myšlienka výstavby v roku 1938 bola pamätník padlým v 1. svetovej vojne. Po smrti Andreja Hlinku 16. 8. 1938 vtedajšie Obecné zastupiteľstvo pod vedením Antona Mederlyho, starostu Ružomberka, prijalo návrh na vybudovanie Mauzólea Andreja Hlinku. Projektovú dokumentáciu vypracoval architekt Jozef Švidroň. Rozhodol sa stavbu orientovať ako nižšie situovanú súčasť hlavného námestia, takzvaného Rínku s kostolom sv. Ondreja a príľahlou farou, na ktorej Andrej Hlinka pôsobil. Pôvodný interier Mauzólea bol pôvodne rozdelený na dve časti, ktoré sa však vzájomne prelínali a vytvárali dojem spojitosti. Prvú časť tvorila vstupná kaplnka s oltárom Panny Márie a erbom mesta. Naľavo, za nízkou dvojkrídlovou bránou, bol umiestnený sarkofág z čierneho ónyxového kameňa, nad ktorým sa vynímal slovenský znak s nápisom. Vnútorné steny i dlažba boli zhotovené z mramoru. Priestor vonkajšej čelnej steny Mauzólea vyplňali pamätné tabule Prvá tabula… Pôvodná myšlienka výstavby v roku 1938 bola pamätník padlým v 1. svetovej vojne. Po smrti Andreja Hlinku 16. 8. 1938 vtedajšie Obecné zastupiteľstvo pod vedením Antona Mederlyho, starostu Ružomberka, prijalo návrh na vybudovanie Mauzólea Andreja Hlinku. Projektovú dokumentáciu vypracoval architekt Jozef Švidroň. Rozhodol sa stavbu orientovať ako nižšie situovanú súčasť hlavného námestia, takzvaného Rínku s kostolom sv. Ondreja a príľahlou farou, na ktorej Andrej Hlinka pôsobil. Pôvodný interier Mauzólea bol pôvodne rozdelený na dve časti, ktoré sa však vzájomne prelínali a vytvárali dojem spojitosti. Prvú časť tvorila vstupná kaplnka s oltárom Panny Márie a erbom mesta. Naľavo, za nízkou dvojkrídlovou bránou, bol umiestnený sarkofág z čierneho ónyxového kameňa, nad ktorým sa vynímal slovenský znak s nápisom. Vnútorné steny i dlažba boli zhotovené z mramoru. Priestor vonkajšej čelnej steny Mauzólea vyplňali pamätné tabule Prvá tabula…