Cesta na východ 2010-3. deň V noci prestalo pršať. Zobudil som sa práve vtedy, keď slnko vychádzalo z poza kopca. Vzduch voňal po daždi. Balil som mokrý stan a spacák, na variči sa varila voda na čaj. Zjedol som tatranku, zapil čajom, zvyšok čaju som nalial do fľaše. Ponad polia a lúky sa vinul opar. Dedina, pred ktorú som spal sa volala Nižná Myšla. Dlhodobé dažde tu nedávno zapríčinili veľké zosuvy pôdy a niekoľko domov museli zbúrať. Ľudia sa museli vysťahovať k známym, niektorý skončili vo farebných unimo bunkách, do ktorých sa odmietli  nasťahovať cigáni na Luníku. Bolo zavčasu, dedina ako vymretá. Za dedinou cesta stúpala na strmý železničný násyp. Cítil som sa oddýchnutý, nohy mi išli úplne ľahko. Na stavbe cesty som sa opýtal na smer, moja mapa bola veľmi orientačná. Kraj bol krásny, zvlnený, cesty skoro prázdne. V najbližšej dedine som zišiel  z cesty sto metrov k rieke. Opral som si tričko a uterák a umyl som sa. Stopy povodne bolo badať aj tu. Hrádza pri rieke bola roztrhnutá, teraz už zasypaná… V noci prestalo pršať. Zobudil som sa práve vtedy, keď slnko vychádzalo z poza kopca. Vzduch voňal po daždi. Balil som mokrý stan a spacák, na variči sa varila voda na čaj. Zjedol som tatranku, zapil čajom, zvyšok čaju som nalial do fľaše. Ponad polia a lúky sa vinul opar. Dedina, pred ktorú som spal sa volala Nižná Myšla. Dlhodobé dažde tu nedávno zapríčinili veľké zosuvy pôdy a niekoľko domov museli zbúrať. Ľudia sa museli vysťahovať k známym, niektorý skončili vo farebných unimo bunkách, do ktorých sa odmietli  nasťahovať cigáni na Luníku. Bolo zavčasu, dedina ako vymretá. Za dedinou cesta stúpala na strmý železničný násyp. Cítil som sa oddýchnutý, nohy mi išli úplne ľahko. Na stavbe cesty som sa opýtal na smer, moja mapa bola veľmi orientačná. Kraj bol krásny, zvlnený, cesty skoro prázdne. V najbližšej dedine som zišiel  z cesty sto metrov k rieke. Opral som si tričko a uterák a umyl som sa. Stopy povodne bolo badať aj tu. Hrádza pri rieke bola roztrhnutá, teraz už zasypaná…