Štôlňa Glanzenberg, Banská Štiavnica Dedičná štôlňa Glanzenberg - je najmladšou sprístupnenou expozíciou Slovenského banského múzea a jedným zo zrealizovaných prvkov objektovej sústavy banskoštiavnického Geoparku. Najstaršia písomná zmienka o štôlni je z roku 1560, ale predpokladá sa, že bola vyrazená asi v 13. stor. Ťažili sa ňou zlatostrieborné a olovené Rudy zo žily Špitáler a odvodňovala dobývky pod vrchom Glanzenberg. Štôlňa je sprístupnená v dĺžke 450 m a končí pri tzv. „cisárskych schodoch“, ktoré ju spájajú s nižšie položenou Hornou Svätotrojičnou stôlňou. Otvorený voľný priestor pod schodmi bol vybudovaný v súvislosti s návštevou cisára Františka Štefana Lotrinského v roku 1751. Slávnostné fáranie návštev cisárskeho dvora pripomínajú pamätné tabule zachované na pôvodnom mieste. Do štôlne môžu vstúpiť aj rodiny s deťmi nad 12 rokov. Maximálny počet návštevníkov v skupine je 15 a minimálny (za cenu obyčajného vstupného) 4 osoby. Dedičná štôlňa Glanzenberg - je najmladšou sprístupnenou expozíciou Slovenského banského múzea a jedným zo zrealizovaných prvkov objektovej sústavy banskoštiavnického Geoparku. Najstaršia písomná zmienka o štôlni je z roku 1560, ale predpokladá sa, že bola vyrazená asi v 13. stor. Ťažili sa ňou zlatostrieborné a olovené Rudy zo žily Špitáler a odvodňovala dobývky pod vrchom Glanzenberg. Štôlňa je sprístupnená v dĺžke 450 m a končí pri tzv. „cisárskych schodoch“, ktoré ju spájajú s nižšie položenou Hornou Svätotrojičnou stôlňou. Otvorený voľný priestor pod schodmi bol vybudovaný v súvislosti s návštevou cisára Františka Štefana Lotrinského v roku 1751. Slávnostné fáranie návštev cisárskeho dvora pripomínajú pamätné tabule zachované na pôvodnom mieste. Do štôlne môžu vstúpiť aj rodiny s deťmi nad 12 rokov. Maximálny počet návštevníkov v skupine je 15 a minimálny (za cenu obyčajného vstupného) 4 osoby.