Na Kráľovu hoľu od severu V jednu letnú sobotu sa zvolenskí turisti vybrali na Kozí kameň (1255 m), ktorý je najvyšším vrchom v hrebeni Kozích chrbtov južne od Vysokých Tatier a doliny Popradu. Sľubované krásne výhľady boli skromné, nesplnili naše očakávanie. S priateľom sme však mali so sebou „plnú poľnú“ a tak sme sa rozhodli pokračovať v načatom víkende putovaním smerom na juh. Cieľ bol jasný: Kráľova hoľa (1948 m).   Naším východiskom do tejto tichej východnej časti Nízkych Tatier sa stala dedina Vikartovce. Sobota sa už blížila ku svojmu koncu a keď v diaľke zahrmelo, neváhali sme a postavili sme stan na brehu horského potoka, hneď vedľa cesty. Bolo to rozumné riešenie, lebo o chvíľu nám už na celtovinu dopadli prvé ťažké kvapky. Ráno sme síce zistili, že vari desať minút chôdze odtiaľ sú poľovnícke chatky s otvorenými a krytými verandami, kde sme sa mohli pokojne zložiť, ale aj noc v stane bola celkom príjemná.   … V jednu letnú sobotu sa zvolenskí turisti vybrali na Kozí kameň (1255 m), ktorý je najvyšším vrchom v hrebeni Kozích chrbtov južne od Vysokých Tatier a doliny Popradu. Sľubované krásne výhľady boli skromné, nesplnili naše očakávanie. S priateľom sme však mali so sebou „plnú poľnú“ a tak sme sa rozhodli pokračovať v načatom víkende putovaním smerom na juh. Cieľ bol jasný: Kráľova hoľa (1948 m).   Naším východiskom do tejto tichej východnej časti Nízkych Tatier sa stala dedina Vikartovce. Sobota sa už blížila ku svojmu koncu a keď v diaľke zahrmelo, neváhali sme a postavili sme stan na brehu horského potoka, hneď vedľa cesty. Bolo to rozumné riešenie, lebo o chvíľu nám už na celtovinu dopadli prvé ťažké kvapky. Ráno sme síce zistili, že vari desať minút chôdze odtiaľ sú poľovnícke chatky s otvorenými a krytými verandami, kde sme sa mohli pokojne zložiť, ale aj noc v stane bola celkom príjemná.   …