Slovenské štíty a kopce na cestách 3. - Gerlachovský štít Kto by chcel vlatnými nohami vystúpiť na najvyššie miesto Slovenskej republiky, nebojí sa výšky, má rád prírodu a najme si horského vodcu môže vystúpiť na Gerlachovský štít 2655 m.n.m. Gerlachovský štít, ľudovo nazývany Gerlach je pre svoju výšku, krásnu horskú scenériu a možnú dostupnosť jedným z najnavštevovanejších vrcholov. Patrí k najmohutnejšiemu masívu Tatier, leží v juhovýchodnej rázsoche Zadného Gerlachovského štítu, od ktorého ho oddeľuje Gerlachovské sedlo. Z vrcholu pokračuje hrebeň na Kotlový štít, kde sa rozvetvuje a vytvára známy Gerlachovský kotol. Jeho názov je odvodený od obce Gerlachov, patrí do jej chotára. Meranie výšky tatranských štítov sa datuje od roku 1763, uskutočnili ho vtedajší vojenskí merači, ich výsledky ale neboli publikované. Štatút najvyššieho štítu potvrdil svojími barometrickým meraním jelšavský lesník meraniami Ľudovít Greiner v rokoch 1837 - 1838, dovtedy bol za… Kto by chcel vlatnými nohami vystúpiť na najvyššie miesto Slovenskej republiky, nebojí sa výšky, má rád prírodu a najme si horského vodcu môže vystúpiť na Gerlachovský štít 2655 m.n.m. Gerlachovský štít, ľudovo nazývany Gerlach je pre svoju výšku, krásnu horskú scenériu a možnú dostupnosť jedným z najnavštevovanejších vrcholov. Patrí k najmohutnejšiemu masívu Tatier, leží v juhovýchodnej rázsoche Zadného Gerlachovského štítu, od ktorého ho oddeľuje Gerlachovské sedlo. Z vrcholu pokračuje hrebeň na Kotlový štít, kde sa rozvetvuje a vytvára známy Gerlachovský kotol. Jeho názov je odvodený od obce Gerlachov, patrí do jej chotára. Meranie výšky tatranských štítov sa datuje od roku 1763, uskutočnili ho vtedajší vojenskí merači, ich výsledky ale neboli publikované. Štatút najvyššieho štítu potvrdil svojími barometrickým meraním jelšavský lesník meraniami Ľudovít Greiner v rokoch 1837 - 1838, dovtedy bol za…