Ľubochňa - Historický meteorogický stĺp Ľubochňa, malebná obec ležiaca na severnom okraji Veľkej Fatry v ústi Ľubochnianskej doliny, sa prvýkrát spomína v písomnej zmienke v roku 1625. Obyvateľstvo sa zaoberalo hlavne drevárstvom, prácou v lese. Neskôr mali v obci baňu, sklársku a železnú hutu, pílu, neskôr vybudovali malú vodnú elektráreň a úzkorozchodnú železnicu. K zmene Ľubochne došlo koncom 19. storočia, vtedy gróf Andreás Bethlem založil liečebné letovisko klimatických kúpeľov, ktoré sú dnes známe liečbou endokrinologických ochorení. Spomienkou na rozkvet vtedajších klimatických kúpeľov na prelome 19. až 20. storočia je okrem secesných budov aj jeden secesný skvost - meteorologický stĺp. Ľubochnianský meteostĺp je historickou exteriérovou meteorologickou stanicou, slúžila a dodnes slúži, poskytuje kúpeľným hosťom informácie o počasí. Zhotovili ho už v spomínanom secesnom štýle vo vtedajších železiarňach v maďarskom… Ľubochňa, malebná obec ležiaca na severnom okraji Veľkej Fatry v ústi Ľubochnianskej doliny, sa prvýkrát spomína v písomnej zmienke v roku 1625. Obyvateľstvo sa zaoberalo hlavne drevárstvom, prácou v lese. Neskôr mali v obci baňu, sklársku a železnú hutu, pílu, neskôr vybudovali malú vodnú elektráreň a úzkorozchodnú železnicu. K zmene Ľubochne došlo koncom 19. storočia, vtedy gróf Andreás Bethlem založil liečebné letovisko klimatických kúpeľov, ktoré sú dnes známe liečbou endokrinologických ochorení. Spomienkou na rozkvet vtedajších klimatických kúpeľov na prelome 19. až 20. storočia je okrem secesných budov aj jeden secesný skvost - meteorologický stĺp. Ľubochnianský meteostĺp je historickou exteriérovou meteorologickou stanicou, slúžila a dodnes slúži, poskytuje kúpeľným hosťom informácie o počasí. Zhotovili ho už v spomínanom secesnom štýle vo vtedajších železiarňach v maďarskom…