Žilina - Slovena Od začiatku 90. rokov 19. storočia došlo k výraznej zmene hospodárskeho rozvoja Žiliny, mesta ležiacého na Považí u sútoku riek Váh a Kysuca dôležitú úlohu vtedy prevzal továrensky priemysel. Začali vznikať úplne nové fabriky drevárske, chemické a aj textilné. Prvú žilinskú textilnú továreň založila brnenská textilná firma Löw a na odkúpenom pozemku od mesta Žilina o rozlohe 297 306 m³ neďaleko rieky Váh. K tomu ho presvedčil vtedajší minister uhorskej vlády Gábor Baross v snahe industrializovať severozápad Slovenska. Došlo k tomu v roku 1890, novopostavená fabrika mala názov Uhorská továreň na výrobu vlneného tovaru, vojenského súkna a prikrývok Karol Löw v Žiline. Veľkoobchodník Löw začal vo svojej fabrike výrobu ,,naplno" už v roku 1891 a hneď sa stala na území Slovenska a neskôr aj v celom Uhorsku najväčším podnikom svojho druhu s najmodernejším technologickým zariadením. Na začiatku zamestnavala 800 zamestnancov, obsluhovali strojný park 24… Od začiatku 90. rokov 19. storočia došlo k výraznej zmene hospodárskeho rozvoja Žiliny, mesta ležiacého na Považí u sútoku riek Váh a Kysuca dôležitú úlohu vtedy prevzal továrensky priemysel. Začali vznikať úplne nové fabriky drevárske, chemické a aj textilné. Prvú žilinskú textilnú továreň založila brnenská textilná firma Löw a na odkúpenom pozemku od mesta Žilina o rozlohe 297 306 m³ neďaleko rieky Váh. K tomu ho presvedčil vtedajší minister uhorskej vlády Gábor Baross v snahe industrializovať severozápad Slovenska. Došlo k tomu v roku 1890, novopostavená fabrika mala názov Uhorská továreň na výrobu vlneného tovaru, vojenského súkna a prikrývok Karol Löw v Žiline. Veľkoobchodník Löw začal vo svojej fabrike výrobu ,,naplno" už v roku 1891 a hneď sa stala na území Slovenska a neskôr aj v celom Uhorsku najväčším podnikom svojho druhu s najmodernejším technologickým zariadením. Na začiatku zamestnavala 800 zamestnancov, obsluhovali strojný park 24…