Hrob - Základy zboreného protestantského kostola Mestečko Hrob v okrese Teplice s približne 2000 obyvateľmi leží pod Krušnými horami, po prvýkrát sa spomína v roku 1282 ako Grab, ktorý do svojho majetku získal neďaleký osecký kláštor. Mestečko Hrob má niekoľko historických pamiatok. Pravdepodobne najstaršou pamiatkou sú základy protestantského kostola. K jeho vzniku sa musíme vrátiť späť o niekoľko storočí, do obdobia, keď zo susedného Saska na prelome 16. až 17. storočia začali prenikať do Čiech luteranské myšlienky. Hrob zažil svoj najväčší rozkvet ešte pred tridsaťročnou vojnou vďaka ťažbe striebra, kamenca a hnedého uhlia. Od českých panovníkov získal v tomto období mnoho privilégii. Značný počet pracovníkov, ktorí dolovali nerasty pochádzal z neďalekého susedného Saska. Tí so sebou prinášali aj svoju vieru a reformačné myšlienky Martina Luthera. Cisár Rudolf II. v roku 1609 vydal listinu Majestát na náboženskú slobodu a na jeho základe sa v meste v roku 1611 mešťania, hlavne protestanti rozhodli pre… Mestečko Hrob v okrese Teplice s približne 2000 obyvateľmi leží pod Krušnými horami, po prvýkrát sa spomína v roku 1282 ako Grab, ktorý do svojho majetku získal neďaleký osecký kláštor. Mestečko Hrob má niekoľko historických pamiatok. Pravdepodobne najstaršou pamiatkou sú základy protestantského kostola. K jeho vzniku sa musíme vrátiť späť o niekoľko storočí, do obdobia, keď zo susedného Saska na prelome 16. až 17. storočia začali prenikať do Čiech luteranské myšlienky. Hrob zažil svoj najväčší rozkvet ešte pred tridsaťročnou vojnou vďaka ťažbe striebra, kamenca a hnedého uhlia. Od českých panovníkov získal v tomto období mnoho privilégii. Značný počet pracovníkov, ktorí dolovali nerasty pochádzal z neďalekého susedného Saska. Tí so sebou prinášali aj svoju vieru a reformačné myšlienky Martina Luthera. Cisár Rudolf II. v roku 1609 vydal listinu Majestát na náboženskú slobodu a na jeho základe sa v meste v roku 1611 mešťania, hlavne protestanti rozhodli pre…