Bytča - Hrabové - Zvonica Hrabové ležiace na ľavej strane rieky Váh, v doline Hrabovského potoka, východne od Súľovských skál, je od roku 1971 súčasť mesta Bytča. Aj keď je maličkou obcou s približne 850 obyvateľmi, má bohatú históriu, prvá písomná zmienka o Hrabovom, vtedy Hrabua je z roku 1268 v listine ostrihomského križiackého kláštora. Od roku 1268 možno hovoriť o dedičnom vlastníctve Hrabovských. Až do zrušenia poddanstva v roku 1848 bolo Hrabové zemianskou dedinou. Všetka pôda tu patrila zemianskej rodine Hrabovských. Z rodiny je najznámejší Mikuláš Hrabovský ( 1638 - 1683 ), ktorý bol jezuitom a profesorom a rektorom na Košickej univerzite.Hlavnými dominantami tejto časti Bytče je pôvodný renesančný kaštieľ Hrabovských a murovaná zvonička.  Kedy zvonicu postavili sa mi nepodarilo zistiť, niekde som sa dočítala, že v obci ,,stojí od nepamäti,,. Zvonica má v pôdoryse tvar štvorca, v jej čelnej… Hrabové ležiace na ľavej strane rieky Váh, v doline Hrabovského potoka, východne od Súľovských skál, je od roku 1971 súčasť mesta Bytča. Aj keď je maličkou obcou s približne 850 obyvateľmi, má bohatú históriu, prvá písomná zmienka o Hrabovom, vtedy Hrabua je z roku 1268 v listine ostrihomského križiackého kláštora. Od roku 1268 možno hovoriť o dedičnom vlastníctve Hrabovských. Až do zrušenia poddanstva v roku 1848 bolo Hrabové zemianskou dedinou. Všetka pôda tu patrila zemianskej rodine Hrabovských. Z rodiny je najznámejší Mikuláš Hrabovský ( 1638 - 1683 ), ktorý bol jezuitom a profesorom a rektorom na Košickej univerzite.Hlavnými dominantami tejto časti Bytče je pôvodný renesančný kaštieľ Hrabovských a murovaná zvonička.  Kedy zvonicu postavili sa mi nepodarilo zistiť, niekde som sa dočítala, že v obci ,,stojí od nepamäti,,. Zvonica má v pôdoryse tvar štvorca, v jej čelnej…