Vranov nad Dyjí - kostol Nanebovzatia Panny Marie a kaplnka sv. Ondreja Vranov nad Dyjí je známy predovšetkým svojím zámkom vypínajúcim sa na vysokej skale. Druhou, najväčšou a umelecky najvýznamnejšou pamiatkou Vranova je farský kostol Nanebovzatia Panny Marie. Ide o najväčší nekláštorný a nekatedrálny kostol na Morave. Postavený bol pravdepodobne v prvej polovici 13. storočia v romanskom slohu. V roku 1645 švédske vojská začali obliehať vranovský hrad, po vyhnaní Švédov cisarským vojskom ostal Vranov z polovice vyplienený a vypálený. Krátko po tomto obliehaní vranovský hrad vyhorel a preto sa majitelia rozhodli o jeho prestavbe na barokový zámok. Počas tejto prestavby došlo aj k prestavbe vranovského kostola v barokovom slohu. Práce prebiehali v roku 1686 pravdepodobne podľa návrhu J. B. Fischera z Erlachtu a došlo k novovysväteniu kostola. Všetko to prebehlo za finančnej podpory šľachtického rodu Althannov, tento rod podporoval kostol aj v nasledujúcich rokoch. Okolo roku 1700… Vranov nad Dyjí je známy predovšetkým svojím zámkom vypínajúcim sa na vysokej skale. Druhou, najväčšou a umelecky najvýznamnejšou pamiatkou Vranova je farský kostol Nanebovzatia Panny Marie. Ide o najväčší nekláštorný a nekatedrálny kostol na Morave. Postavený bol pravdepodobne v prvej polovici 13. storočia v romanskom slohu. V roku 1645 švédske vojská začali obliehať vranovský hrad, po vyhnaní Švédov cisarským vojskom ostal Vranov z polovice vyplienený a vypálený. Krátko po tomto obliehaní vranovský hrad vyhorel a preto sa majitelia rozhodli o jeho prestavbe na barokový zámok. Počas tejto prestavby došlo aj k prestavbe vranovského kostola v barokovom slohu. Práce prebiehali v roku 1686 pravdepodobne podľa návrhu J. B. Fischera z Erlachtu a došlo k novovysväteniu kostola. Všetko to prebehlo za finančnej podpory šľachtického rodu Althannov, tento rod podporoval kostol aj v nasledujúcich rokoch. Okolo roku 1700…