Maninská a Kostolecká tiesnava

Manínska tiesňava, úzky vápencový kaňon, sa nachádza neďaleko mesta Považská Bystrica v geomorfologickej jednotke Súľovské vrchy. Tiesňava bola vytvorená zarezaním sa Manínskeho potoka, ktorý rozdelil Manínske bradlo na dve časti - Veľký a Malý Manín. Pre Manínsku užinu sú význačné strmé steny s rôznymi zárezmi, hrebene, piliere, trhliny, komíny, ihly, skalné hríby a pod.. Najvyššie skaly majú až 200 metrov. Obsahuje tiež podzemné krasové priestory s výskytom až 28 jaskýň.

Vlhká mikroklíma vysokých skalných stien a bralných útvarov umožňuje výskyt horských druhov rastlín a živočíchov v malej nadmorskej výške. Na slnečných skalných stenách sa nachádzajú teplomilné druhy. Na skalách a v skalných štrbinách upútajú svojimi kvetmi astra alpínska, prvosienka holá, poniklec prostredný, klinček včasný. Na sutinách sú v čase kvitnutia nápadné mesačnica trváca, prilbica tuhá morská, veľmi vzácne sa tu vyskytuje jazyk jelení. Jeden z najvýznamnejších botanikov pôsobiacich na Považí Jozef Ľudovít Holuby ( 1836 - 1923 ) pri skúmaní rastlín v prírode napísal: " Najlepšie som sa cítil vždy medzi svojimi milými rastlinami, ktoré pekne tíško čakali a akoby kývali na mňa. " Aj my pri potulkách Maninskou a Kostoleckou tiesňavou sme sa kochali krásou jarných kvetín .

Maninská tiesňava mala iný tvar pred sto rokmi ako má dnes. Skalné útvary boli obnažené bez bujnej vegetácie a ani Maninský potok nebol lemovaný brehovými porastmi. Najužšie miesto tiesňavy bolo pre vozy neprejazdné. Furmani museli tovar vyložiť, vozy rozobrať, potom opäť zložiť. Tento stav trval až do roku 1933, kedy bola odstrelená časť brala v najužšom mieste a cez tiesňavu bola vybudovaná spevnená cesta. Ďalším dôležitým medzníkom v tomto území bol rok 1967, kedy bolo 188 ha územia vyhlásené za Štátnu prírodnú rezerváciu Maninská úžina.

V mieste sú horolezecké cvičné terény. Na skalách sme našli aj malé pomníčky - tabule patriace obetiam hôr.

Smerom nahor proti prúdu Manínskeho potoka sa o niečo ďalej, za obcou Záskalie, nachádza Kostolecká tiesňava. Je to asi 500 m dlhá skalnatá tiesňava, ktorá vznikla podobne ako Manínska úžina zarezaním sa Manínskeho potoka do vápencového bradla.

Pri prechádze tiesňavami sme sa zastavili pri škole, kde svojho času učil spisovateľ Petr Jilemnický.