Blatnica

Turčiansky hrad na strmom kopci nad obcou rovnakého mena vznikol v druhej polovici 13. storočia a prvú správu o ňom máme z roku 1300, keď bol jeho majitežom Peter z Brezovice. Neskôr sa stal krážovským majetkom. Hrad ležal pomerne bokom od hlavnejších komunikačných spojov, a preto panovníci nemali oň väčší záujem. Dávali ho často do zálohu, a tak hrad prechádzal v 15. a v prvej polovici 16. storočia rukami rôznych držitežov (Pongrác zo Sv. Mikuláša, Peter Komorovský, rodiny Necpalskovcov, Juštovcov a i.), ktorí ho často skôr iba spravovali a využívali, než udržiavali. Hrad sa skladal z dlhého, pomerne úzkeho paláca, zosilneného na severnej a južnej strane polkruhovitými vežami a chráneného na severovýchodnej strane strmou priepasťou. Na juhovýchodnej, prístupnejšej strane bolo malé nádvorie uzavreté hradbami so štvorbokou vežou. Hrad rozšírili až Révayovci, ktorí ho dostali do vlastníctva roku 1540. V druhej polovici 16. a na začiatku 17. storočia vybudovali vežké predhradie s novými budovami. Na konci 17. storočia sa hradu zmocnili povstalci Imricha Thökölyho a na začiatku 18. storočia aj kuruci Františka Rákócziho II. Po utíchnutí povstaní význam Blatnického hradu upadol. Roku 1744 ho dali ešte opraviť, v roku 1790 však už nebol obývaný a odvtedy pomaly pustol.